Jakub IV. (Škótsko)
| Jakub IV. | |
 škótsky kráľ | |
| Narodenie | 17. marec 1473 Stirling, Škótsko |
|---|---|
| Úmrtie | 9. september 1513 (40 rokov) Flodden, Škótsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Jakub IV. |
Jakub IV. (* 17. marec 1473, Stirling, Škótsko – † 9. september 1513, Flodden) bol škótsky kráľ, ktorý vládol v rokoch 1488 – 1513; syn Jakuba III. a Margaréty Dánskej, manžel anglickej princeznej Margaréty Tudorovej, otec Jakuba V., starý otec škótskej kráľovnej Márie I., švagor anglického kráľa Henricha VIII.
Začiatok vlády
[upraviť | upraviť zdroj]Keď jeho otca zabili v bitke pri Sauchieburne 11. júna 1488, pätnásťročný Jakub získal trón a 24. júna 1488 bol korunovaný v Scone za škótskeho kráľa. Rebeli, ktorí sa zhromaždili pri Sauchieburne, zachádzali s Jakubom pravdepodobne ako s bábkou. Jakub rýchlo dokázal, že odkáže byť úspešným vládcom. Porazil povstanie v roku 1489, začal sa priamo zaujímať o vykonávanie spravodlivosti a v roku 1493 konečne získal pod kontrolu aj Johna McDonalda II., lorda Ostrovov.
Jakub mal veľmi dobré vzdelanie a tvrdilo sa, že plynulo hovoril škótsky, anglicky, škótskou gaelčinou, latinsky, francúzsky, nemecky, taliansky, flámsky, španielsky a dánsky; bol tiež patrónom škótskeho básnika Williama Dunbara. Bol skutočným renesančným princom so záujmom o praktické a vedecké záležitosti. V roku 1506 udelil kráľovskú listinu Kráľovskej univerzite praktického lekárstva v Edinburghu, zmenil hrad Edinburgh na jedno z popredných britských vojenských zlievarní, a v roku 1505 privítal založenie prvej škótskej tlačiarne. Jakub tiež miloval lode a videl, ako je pre Škótsko dôležité mať veľké loďstvo. Získal 38 lodí pre Škótske kráľovské loďstvo a založil dve nové lodenice. Jeho najlepšou loďou, ktorú spustili na vodu v roku 1511, bola loď Michael, ktorá vážila 1000 ton, bola 240 stôp dlhá a bola najväčšou loďou v Európe.
Manželstvo a potomkovia
[upraviť | upraviť zdroj]Po určitú dobu podporoval uchádzača o anglický trón Perkina Warbecka, no napokon konečne uznal, že mier medzi Škótskom a Anglickom bol v záujme oboch krajín, a tak v roku 1502 podpísal dohodu o trvalom miery a 8. augusta 1503 sa v Holyroodskom opátstve v Edinburghu oženil s anglickou princeznou – dcérou Henricha VII. – Margarétou Tudorovou. S ňou mal 5 detí: tri deti zomreli ešte v detstve, a prežili až syn Jakub, budúci následník trónu, a po ňom to bol ešte Alexander, ktorý sa narodil až po smrti Jakuba IV., a žil len necelé dva roky.
Okrem legitímnych potomkov mal Jakub IV. aj sedem nemanželských detí so štyrmi rôznymi milenkami. S Janet Kennedyovou mal syna Jamesa Stewarta, 1. grófa z Moray, a dve ďalšie deti, ktoré zomreli v detstve. S Marion Boydovou mal syna Alexandra Stewarta, arcibiskupa zo St. Andrews a dcéru Katarínu Stewartovú, ktorá sa vydala za Jamesa Douglasa, 3. grófa z Mortonu. S Margarétou Drummondovou mal dcéru Margarétu a s Isabel Buchananovou, dcérou Jamesa Stewarta, 1. grófa z Buchananu, mal lady Janet Stewartovú.
Nezhody s Anglickom
[upraviť | upraviť zdroj]Keď vypukla vojna medzi Anglickom a Francúzskom ako výsledok tzv. "talianskych vojen" (1494 – 1559), Jakub sa ocitol vo veľmi ťažkej pozícii, pretože jeho záväzky k „Starej koalícii“ (a teda aj k Francúzsku) sa dostali do konfliktu so záväzkami z roku 1502, ktoré mal k Anglicku. Nový anglický kráľ Henrich VIII. sa v roku 1513 pokúsil o inváziu do Francúzska, a Jakub zareagoval vyhlásením vojny Anglicku. Keď viedol invázne vojsko na juh, dúfal, že neprítomnosť Henricha VIII. bude pre neho výhodou, no miesto toho ho spolu s mnohými jeho urodzenými i jednoduchými vojakmi čakala len smrť. Ničivou bitkou na Floddenskom poli, ktorá sa odohrala septembra 1513, sa skončilo zapojenie Škótska do vojny.
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Telo, ktoré považovali za Jakubove, bolo premiestnené z bojového poľa a prevezené do Londýna, kde bolo pochované. Pretože bol exkomunikovaný, zakonzervované telo položili nepochované na mnoho rokov do kláštora v Sheene, v Surrey, a odtiaľ sa počas reformácie stratilo. Jakubov plášť postriekaný krvou bol poslaný Henrichovi VIII. do Anglicka (a potom do Francúzska k jeho výprave).
Dedičstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Jakubove rozhodnutie napadnúť Anglicko je často považované za neuvážené. Nepochybne jeho smrť viedla k dlhotrvajúcej nestabilite v Škótsku. Povesti však tvrdia, že Jakub prežil a odišiel do exilu, ale nie je to doložené nijakými dôkazmi.
Jakub IV. je tiež dôležitým v škótskej histórii aj tým, že je posledným škótskym kráľom, ktorý hovoril škótskou gaelčinou.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Norman MacDougall: James the Fourth
- R.L. Mackie: King James IV of Scotland
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakub IV. (Škótsko)
